Od 1.7.2025 sa v gynekológii vyčleňuje z preventívnych prehliadok skríning rakoviny prsníka a skríning rakoviny krčka maternica. Prechádzame na model severských štátov ... Áno, tieto štáty majú v tejto oblasti vynikajúce výsledky.
Sme však presvedčení, že nový systém u nás nebude fungovať tak ako v týchto krajinách. Pretože akýkoľvek systém, musí predovšetkým vychádzať z našich podmienok a zohľadniť ich špecifiká.
Prvým a základným rozdielom je, že v týchto štátoch neexistujú primárni gynekológovia tak, ako ich poznáme zo Slovenska. Gynekológovia v Škandinávii pôsobia výlučne ako špecialisti a treba k nim odporúčanie. Primárnu gynekologickú starostlivosť ženám poskytujú všeobecní lekári (GP / praktickí lekári) alebo vyškolené pôrodné asistentky. U nás na poskytovanie gynekologickej starostlivosti všeobecní lekári nie sú vzdelávaní a takýto systém nemá na Slovensku žiadnu tradíciu.
Týmto rozdiely v oboch systémoch nekončia, naopak začínajú.
ASL SR sa nestotožňuje s legislatívnymi zmenami v oblasti skríningu a prevencie v oblasti gynekológie, čo sme aj dlhodobo prezentovali. Obávame sa, že zmeny nedostatočne zohľadňujú naše podmienky, veď napr. na Slovensku je len 26 pracovísk schválených pre mamografický skríningu a v mestách ako Žilina a Martin nie je dostupné žiadne skríningové mamografické pracovisko!
Preto plne podporujeme stanovisko Slovenskej spoločnosti ambulantných gynekológov SLS, ktorá žiada prehodnotenie zmien.
V čom vidíme ďalšie rozdiely?
Sme však presvedčení, že nový systém u nás nebude fungovať tak ako v týchto krajinách. Pretože akýkoľvek systém, musí predovšetkým vychádzať z našich podmienok a zohľadniť ich špecifiká.
Prvým a základným rozdielom je, že v týchto štátoch neexistujú primárni gynekológovia tak, ako ich poznáme zo Slovenska. Gynekológovia v Škandinávii pôsobia výlučne ako špecialisti a treba k nim odporúčanie. Primárnu gynekologickú starostlivosť ženám poskytujú všeobecní lekári (GP / praktickí lekári) alebo vyškolené pôrodné asistentky. U nás na poskytovanie gynekologickej starostlivosti všeobecní lekári nie sú vzdelávaní a takýto systém nemá na Slovensku žiadnu tradíciu.
Týmto rozdiely v oboch systémoch nekončia, naopak začínajú.
ASL SR sa nestotožňuje s legislatívnymi zmenami v oblasti skríningu a prevencie v oblasti gynekológie, čo sme aj dlhodobo prezentovali. Obávame sa, že zmeny nedostatočne zohľadňujú naše podmienky, veď napr. na Slovensku je len 26 pracovísk schválených pre mamografický skríningu a v mestách ako Žilina a Martin nie je dostupné žiadne skríningové mamografické pracovisko!
Preto plne podporujeme stanovisko Slovenskej spoločnosti ambulantných gynekológov SLS, ktorá žiada prehodnotenie zmien.
V čom vidíme ďalšie rozdiely?
1. Správanie pacientok
- V severských krajinách účasť na skríningu až okolo 80 %
- Na Slovensku účasť na preventívnej gynekologickej prehliadke do 50 %; nízka, hlavne u rizikových skupín (nižšie vzdelanie, marginalizované komunity)
2. Zaočkovanosť proti HPV
- Severské krajiny patria k najlepším na svete v zaočkovanosti proti HPV, dosahuje 80–90 %, očkovanie je povinné alebo veľmi dôrazne odporúčané, národné programy, očkovania často v školách, očkovanie plne hradené štátom
- Na Slovensku len okolo 25–30 % oprávnených detí bolo zaočkovaných, očkovanie už síce je hradené, ale nie je povinné
Očkovanie proti HPV má preukázateľný vplyv na zníženie výskytu rakoviny krčka maternice a zároveň ovplyvňuje aj stratégiu skríningu. Preto dnes nemôžeme prejsť na systém fungujúci v severských štátoch
3. Dôvera pacientok
- V severských krajinách majú obyvatelia vysokú dôveru v štátne inštitúcie, zdravotníctvo a pozývacie programy
- Na Slovensku je dôvera nižšia, obálka z NCZI alebo poisťovne často skončí neotvorená alebo ignorovaná (skúsenosť s pozývacím programom)
4. IT infraštruktúra a logistika
- Severské krajiny majú vyspelé eHealth systémy, prepojenie medzi lekármi, laboratóriami a štátnymi databázami.
- Slovenské eZdravie je stále nedokonalé, nie všetky gynekologické ambulancie sú plne zapojené, vznikajú medzery v údajoch a preťaženie systému.
5. Sociálne a ekonomické rozdiely
- Severské krajiny majú minimálne bariéry v prístupe ku skríningu – bezproblémová dostupnosť aj na vidieku
- Na Slovensku napr. na mamografiu nedostatok pracovísk, čakacie lehoty niekoľko mesiacov, v niektorých oblastiach nie sú certifikované pracoviská
6. Postoj k HPV testovaniu
- V Severských krajinách - HPV test hlavný skríningový nástroj, pacientky sú naň dlhšiu dobu edukované
- Na Slovensku je o HPV testovaní nízke povedomie – veľa žien mu nedôveruje alebo nerozumie jeho významu.
Riziká zmeny na Slovensku
- Pokles účasti žien na skríningu – ak sa zníži frekvencia testov a nebude adekvátne fungovať pozývanie.
- Znížený záchyt predrakovinových štádií u rizikových skupín, ktoré prídu raz za 10 rokov – ak vôbec.
- Falošný pocit bezpečia – ženy si „odfajknú“, že boli na prehliadke, ale reálne sa cytológia neuskutoční ako v minulosti. Odpadá možnosť lekára, vykonať PP a cytológiu ako jej súčasť, pri návšteve ambulancie za iným účelom
- Nepripravený systém – ambulancie, laboratóriá a NCZI nemusia stíhať, vzniknú chyby a „stratené pacientky“.
Čo by bolo vhodné urobiť?
- Nezavádzať zmenu bez zohľadnenia špecifík Slovenska – zmena povedomia žien, zaočkovanosti proti HPV a celej infraštruktúry nemôže nastať zo dňa na deň
- Zaviesť fázy prechodu, nie náhly rez – napr. kombinovať ročné cytológie a HPV testy podľa rizika.
- Intenzívna edukácia žien – médiá, ambulancie, školy.
- Zabezpečiť reálnu dostupnosť skríningu
- Dôsledné prepojenie údajov medzi ambulanciami, laboratóriami a štátnym systémom