Keby teraz pediatri odišli do dôchodku, systém skolabuje, píše týždenník Trend
Témou, na ktorú dlhodobo upozorňuje ASL SR, sa zaoberal aj týždenník TREND. Z článku prinášame monitoring.
Slovensko má všeobecne problém s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov, no z terénu sa ozývajú hlasy o kriticky nízkom počte pediatrov. Uvádza sa v článku týždenníka TREND. Pediatri chýbajú najmä v ambulanciách, ktoré z roka na rok ubúdajú. V priebehu štyroch rokov ich podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zaniklo 134. A tento trend bude pokračovať.
Podľa TRENDU hovoria o tom odborníci z Bratislavského kraja, kde od januára minulého roka skončilo svoju činnosť 12 detských ambulancií, pričom pribudli len tri nové. „Cítime to pri prerozdeľovaní zdravotných obvodov končiacich lekárov. Je absolútny nezáujem zo strany pediatrov dobrovoľne prijať nových pacientov,“ povedala pre TREND hovorkyňa župy Veronika Beňadiková.
Na Slovensku je podľa NCZI 1 081 všeobecných lekárov pre deti a dorast, pričom 74 percent má nad 50 rokov. Priemerný vek pediatra na Slovensku je 59 rokov, no máme aj rekordérov.
Napríklad v bratislavskej Petržalke vypomáha 89-ročná lekárka. Osemdesiatnikov pediatrov majú aj v Levoči, Ľubochni či v Trebišovskom okrese. Šesťdesiatsedemročný všeobecný lekár pre deti a dorast z Nitry je oproti nim mladík. Kým súčasní pediatri starnú a vymierajú, noví mladí nepribúdajú.
Len veľmi málo študentov medicíny sa rozhodne pre pediatriu a ešte menej si trúfne otvoriť vlastnú ambulanciu. Väčšinou tí, ktorí vyštudujú tento odbor, skončia v nemocnici. Alebo odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia.
Ministerstvo zdravotníctva v snahe podporiť nárast počtu pediatrov zaviedlo takzvaný rezidentský program. Od roku 2014 doteraz doňho zaradili stovku rezidentov. Do konca marca 2019 ho na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave (SZU) ukončili trinásti.
Štyria pôsobia v Bratislavskom kraji, štyria v Trnavskom, dvaja v Trenčianskom a po jednom rezidentovi majú v Žilinskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji.
Ako problém župy vnímajú aj to, že nemajú žiaden dosah na rozmiestňovanie lekárov na základe potrieb jednotlivých mestských častí, miest či obcí kraja. Minimálna sieť, ktorú určuje ministerstvo, napríklad uvádza, že pre celý Bratislavský kraj by malo postačovať 66 pediatrov. Podrobnejšie na okresy, respektíve obce sa to už nedelí.
Problém majú kraje aj v prípadoch, keď potrebujú prerozdeliť karty pacientov končiaceho lekára medzi nových. Podľa zákona by ich mali rozdeľovať podľa ulíc, no medzi pediatrami sú pomerne významné rozdiely v počtoch kapitovaných pacientov. Kým niektorí majú aj dvetisíc pacientov, iní 700. Optimálny počet je 1 100 detí na jedného pediatra.
Vlani bolo v detských ambulanciách takmer 1,2 milióna pacientov. Pediatrov najviac navštevovali deti do jedného roka, priemerne 19-krát ročne. Lekári hovoria, že pri deťoch strávia dvakrát viac času ako pri dospelých, pretože samy nepovedia, čo im je. A s rodičmi niekedy býva tiež ťažká komunikácia. Napríklad im musia častejšie ako kedysi vysvetľovať, prečo je očkovanie detí potrebné.
Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že vníma nedostatok pediatrov, no ide o dlhoročný problém. Podľa hovorkyne MZ SR hľadajú riešenia, ako motivovať absolventov lekárskych fakúlt zostať na Slovensku. „Jedným z krokov na zvýšenie počtu lekárov je napríklad zvýšenie počtu novoprijatých študentov na lekárske fakulty. Lekárske fakulty prijmú študentov, ktorí úspešne absolvovali prijímacie skúšky, no skončili pod čiarou,“ dodáva Z. Eliášová.
MZ SR hovorí aj o zatraktívňovaní pracovných podmienok, ktoré majú prilákať nových lekárov. To sa však týka nemocníc, do ktorých posledné roky ministerstvo nalialo 240 miliónov eur.
Ambulantný sektor ostáva podľa ASL SR stále na okraji záujmu.
Slovensko má všeobecne problém s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov, no z terénu sa ozývajú hlasy o kriticky nízkom počte pediatrov. Uvádza sa v článku týždenníka TREND. Pediatri chýbajú najmä v ambulanciách, ktoré z roka na rok ubúdajú. V priebehu štyroch rokov ich podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zaniklo 134. A tento trend bude pokračovať.
Podľa TRENDU hovoria o tom odborníci z Bratislavského kraja, kde od januára minulého roka skončilo svoju činnosť 12 detských ambulancií, pričom pribudli len tri nové. „Cítime to pri prerozdeľovaní zdravotných obvodov končiacich lekárov. Je absolútny nezáujem zo strany pediatrov dobrovoľne prijať nových pacientov,“ povedala pre TREND hovorkyňa župy Veronika Beňadiková.
Na Slovensku je podľa NCZI 1 081 všeobecných lekárov pre deti a dorast, pričom 74 percent má nad 50 rokov. Priemerný vek pediatra na Slovensku je 59 rokov, no máme aj rekordérov.
Napríklad v bratislavskej Petržalke vypomáha 89-ročná lekárka. Osemdesiatnikov pediatrov majú aj v Levoči, Ľubochni či v Trebišovskom okrese. Šesťdesiatsedemročný všeobecný lekár pre deti a dorast z Nitry je oproti nim mladík. Kým súčasní pediatri starnú a vymierajú, noví mladí nepribúdajú.
Len veľmi málo študentov medicíny sa rozhodne pre pediatriu a ešte menej si trúfne otvoriť vlastnú ambulanciu. Väčšinou tí, ktorí vyštudujú tento odbor, skončia v nemocnici. Alebo odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia.
Ministerstvo zdravotníctva v snahe podporiť nárast počtu pediatrov zaviedlo takzvaný rezidentský program. Od roku 2014 doteraz doňho zaradili stovku rezidentov. Do konca marca 2019 ho na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave (SZU) ukončili trinásti.
Štyria pôsobia v Bratislavskom kraji, štyria v Trnavskom, dvaja v Trenčianskom a po jednom rezidentovi majú v Žilinskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji.
Ako problém župy vnímajú aj to, že nemajú žiaden dosah na rozmiestňovanie lekárov na základe potrieb jednotlivých mestských častí, miest či obcí kraja. Minimálna sieť, ktorú určuje ministerstvo, napríklad uvádza, že pre celý Bratislavský kraj by malo postačovať 66 pediatrov. Podrobnejšie na okresy, respektíve obce sa to už nedelí.
Problém majú kraje aj v prípadoch, keď potrebujú prerozdeliť karty pacientov končiaceho lekára medzi nových. Podľa zákona by ich mali rozdeľovať podľa ulíc, no medzi pediatrami sú pomerne významné rozdiely v počtoch kapitovaných pacientov. Kým niektorí majú aj dvetisíc pacientov, iní 700. Optimálny počet je 1 100 detí na jedného pediatra.
Vlani bolo v detských ambulanciách takmer 1,2 milióna pacientov. Pediatrov najviac navštevovali deti do jedného roka, priemerne 19-krát ročne. Lekári hovoria, že pri deťoch strávia dvakrát viac času ako pri dospelých, pretože samy nepovedia, čo im je. A s rodičmi niekedy býva tiež ťažká komunikácia. Napríklad im musia častejšie ako kedysi vysvetľovať, prečo je očkovanie detí potrebné.
Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že vníma nedostatok pediatrov, no ide o dlhoročný problém. Podľa hovorkyne MZ SR hľadajú riešenia, ako motivovať absolventov lekárskych fakúlt zostať na Slovensku. „Jedným z krokov na zvýšenie počtu lekárov je napríklad zvýšenie počtu novoprijatých študentov na lekárske fakulty. Lekárske fakulty prijmú študentov, ktorí úspešne absolvovali prijímacie skúšky, no skončili pod čiarou,“ dodáva Z. Eliášová.
MZ SR hovorí aj o zatraktívňovaní pracovných podmienok, ktoré majú prilákať nových lekárov. To sa však týka nemocníc, do ktorých posledné roky ministerstvo nalialo 240 miliónov eur.
Ambulantný sektor ostáva podľa ASL SR stále na okraji záujmu.