O rezidentské štúdium nie je záujem. Dôvody sú v zlom spoločenskom ohodnotení lekára
Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR sa v minulom roku do rezidentského štúdia všeobecného lekárstva prihlásilo len sedem lekárov. Pri začatí tohto programu v roku 2014 to bolo 30 lekárov. Z celkového počtu 322 rezidentov v špecializačných odboroch všeobecné lekárstvo pre dospelých a všeobecné lekárstvo pre deti a dorast ukončilo štúdium 101 lekárov. K 29. novembru 2018 bolo 82 rezidentiek na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke.
Podľa vyjadrenia štátneho tajomníka MZ SR Jaroslava Ridoška je rezidentský program jeden z kľúčových faktorov stabilizácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Nízky záujem o rezidentské štúdium v odboroch všeobecné lekárstvo pre dospelých a všeobecné lekárstvo pre deti a dorast je dôvodom, že ministerstvo spustilo kampaň zameranú na študentov 5. a 6. ročníkov lekárskych fakúlt. Na informačných dňoch objasňuje výhody rezidentského programu a informuje o zmenách legislatívy v prospech rezidentov, ktoré platia od leta 2018. Ako prvý sa uskutočnil informačný deň v Bratislave, nasledovať majú Košice, Martin a Bratislava.
Dôvody nezáujmu spočívajú podľa nášho názoru predovšetkým v zlom spoločenskom ohodnotení práce všeobecného lekára, na zlepšení ktorého treba neustále pracovať. Všeobecní lekári nie sú „dispečeri“, ako ich často označujú, ale vzdelaní odborníci, ktorí v podmienkach ambulancie vedia zvládnuť zhruba 70 % problémov pacientov, manažujú pacientov s chronickými ochoreniami ako napr. hypertenzia, robia predoperačné vyšetrenia, EKG, a diskutuje sa o rozšírení o ďalšie kompetencie.
Pozitívne je, že pomaly sa uvoľňujú aj preskripčné obmedzenia, čo je vo vzťahu k rozširovaniu kompetencií nevyhnutné. Zaváži aj fakt, že všeobecní lekári sú maximálne preťažení, keďže z dôvodu odchodu do dôchodku sa zlučujú praxe, pribúdajú pacienti a je stále ťažšie nájsť zastupovanie napr. v prípade dovolenky, takže je minimum možností na relax.
Okrem spoločenského ohodnotenia sú problémom aj ekonomické podmienky, ktoré musia byť nastavené tak, aby všeobecní lekári mohli svoje ambulancie posilniť o ďalší zdravotnícky personál, s pomocou ktorého zvládnu rozšírené kompetencie aj narastajúci počet pacientov, a ktoré umožnia odmeňovanie lekára a ostatného zdravotníckeho personálu na úrovni odmeňovania v ústavných zariadeniach.
Podľa vyjadrenia štátneho tajomníka MZ SR Jaroslava Ridoška je rezidentský program jeden z kľúčových faktorov stabilizácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Nízky záujem o rezidentské štúdium v odboroch všeobecné lekárstvo pre dospelých a všeobecné lekárstvo pre deti a dorast je dôvodom, že ministerstvo spustilo kampaň zameranú na študentov 5. a 6. ročníkov lekárskych fakúlt. Na informačných dňoch objasňuje výhody rezidentského programu a informuje o zmenách legislatívy v prospech rezidentov, ktoré platia od leta 2018. Ako prvý sa uskutočnil informačný deň v Bratislave, nasledovať majú Košice, Martin a Bratislava.
Dôvody nezáujmu spočívajú podľa nášho názoru predovšetkým v zlom spoločenskom ohodnotení práce všeobecného lekára, na zlepšení ktorého treba neustále pracovať. Všeobecní lekári nie sú „dispečeri“, ako ich často označujú, ale vzdelaní odborníci, ktorí v podmienkach ambulancie vedia zvládnuť zhruba 70 % problémov pacientov, manažujú pacientov s chronickými ochoreniami ako napr. hypertenzia, robia predoperačné vyšetrenia, EKG, a diskutuje sa o rozšírení o ďalšie kompetencie.
Pozitívne je, že pomaly sa uvoľňujú aj preskripčné obmedzenia, čo je vo vzťahu k rozširovaniu kompetencií nevyhnutné. Zaváži aj fakt, že všeobecní lekári sú maximálne preťažení, keďže z dôvodu odchodu do dôchodku sa zlučujú praxe, pribúdajú pacienti a je stále ťažšie nájsť zastupovanie napr. v prípade dovolenky, takže je minimum možností na relax.
Okrem spoločenského ohodnotenia sú problémom aj ekonomické podmienky, ktoré musia byť nastavené tak, aby všeobecní lekári mohli svoje ambulancie posilniť o ďalší zdravotnícky personál, s pomocou ktorého zvládnu rozšírené kompetencie aj narastajúci počet pacientov, a ktoré umožnia odmeňovanie lekára a ostatného zdravotníckeho personálu na úrovni odmeňovania v ústavných zariadeniach.