Personálna kríza v zdravotníctve. Kde zoberieme zdravotníkov?
Igor Pramuk viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) predostrel ako jeden z hlavných problémov to, že na Slovensku študuje menej budúcich zdravotníckych pracovníkov, ako by malo. Upozornil na hrozivú situáciu, ktorá hovorí, že približne 20 až 30 percent všeobecných lekárov je v dôchodkovom veku. „Čo je však najhoršie, nesvitá na lepšie časy. Na to, aby sestry alebo lekári absolvovali štúdium, treba štyri a šesť rokov, na špecializáciu jedenásť rokov. Perspektívu čo ďalej nemáme. Medzi tým, koľko ich v súčasnosti študuje a koľkí sú potrební, je obrovský nepomer,“ povedal I. Pramuk. Ako príklad uviedol lekárske fakulty. Aby sme do roku 2030 mali predpokladaný potrebný počet lekárov, je nutné, aby každý rok končilo približne 1 300 ich absolventov. Podľa neho by malo byť národným záujmom, aby mal kto liečiť. Od 1. septembra by sa preto malo prijímať viac študentov na lekárske fakulty, na fakulty ošetrovateľstva, na stredné zdravotnícke školy, no ako uviedol, „nie je na to nijaká kampaň, nerobí sa preto nič“.
Prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL) Marián Šóth uviedol, že na problematickú situáciu upozorňovali ešte v roku 2011. „Keby som bol katastrofický, tak poviem, že v priebehu jedného, dvoch rokov tu nijaké zdravotníctvo nezostane, pretože keď nebudú lekári a sestry v nemocniciach, keď nebudú sestry a lekári v ambulanciách, nebudú mať pacienti kam ísť,“ skonštatoval prezident ASL. Zároveň však uviedol, že pacienti nemajú nárok na všetko, všetko nemusí byť okamžite a čakať je normálne. Otázne je ako dlho. „Na to, že situácia je vážna, musíme pripraviť aj pacientov a musíme začať meniť vládnu politiku na štátnu,“ podotkol. Podobne ako I. Pramuk, zdôraznil potrebu zvýšenia počtu študentov a spomenul, že viac ako tri štvrtiny lekárov sú v súčasnosti v dôchodkovom veku.
Rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU), prednosta Kliniky úrazovej chirurgie SZU a UNB a hlavný odborník MZ SR pre úrazovú chirurgiu prof. Peter Šimko podotkol, že ako štátna škola závisia pri počtoch študentov od ministerstva zdravotníctva. Upozornil aj na to, že nie všetci, ktorí skončia medicínu, majú šancu dostať sa do zdravotníckych zariadení. Uviedol, že minulý rok sa to trochu zlepšilo, ale stále je to problém. Upozornil aj na kvantum falzifikátov a zložitejšiu deklaráciu diplomov lekárov z krajín tretieho sveta, čo podľa neho nie je jednoduchý proces. Na to zareagoval I. Pramuk, že v prípade falzifikátov ide o rozšírený mýtus a mnohé komory zdravotníckych pracovníkov, napríklad vo Veľkej Británii alebo v Nemecku, majú definované, ktoré fakulty sú akceptovateľné, a ktoré nie.
Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martin Smatana uviedol, že čím ďalej sa ide na východ, tým viac chýbajú lekári a čím ďalej na západ, tým viac chýbajú sestry. Problém s personálom by podľa neho mohla čiastočne vyriešiť stratifikácia, keby sa personál presunul tam, kde je potrebný. Existuje totiž nepomer medzi všeobecnými lekármi a špecialistami; na jedného všeobecného lekára je špecialistov priveľa. „Zdravotníci nám budú chýbať, aj keď urobíme ideálnu stratifikáciu,“ uviedol a zdôraznil, že už teraz máme taký výrazný deficit sestier, že znížiť ho bude problém. Všetci prítomní sa zhodli na potrebe definovať na čo má poistenec nárok.
ASL SR dlhodobo upozorňuje na personálnu krízu v zdravotníctve. Aj z dôvodu urgentnej potreby riešiť túto problematiku spustila kampaň Musí nás byť počuť – Lekári bojujú aj za pacientov.
Zdroj :Zdravotnícke noviny