Pre Hospodárske noviny k reforme primárneho kontaktu
Otázka Hospodárskych novín: ako vnímate reformu primárneho kontaktu a plán ministerstva do roku 2030 posielať iba 30% pacientov od všeobecného lekára k špecialistovi (v implementačnej stratégii 2014-2020 sa píše, kvalifikovaný odhad je momentálne 80%).
Najprv sa treba vrátiť k základným úlohám primárnej starostlivosti, ktorá je základným pilierom zdravotníckych systémov na celom svete.
V socializme sme mali základný obvodný systém podľa vzoru Sovietskeho zväzu (Semaškovov model), ktorý principiálne fungoval veľmi dobre. Mali sme tu obvodného lekára pre dospelých, pre deti, obvodného gynekológa a obvodného stomatológa. Dokázali vyriešiť viac ako 80% všetkých problémov svojich pacientov. Pozor, nehovoríme o 80% všetkých diagnóz, ale 80% problémov, nakoľko my sa pozeráme na svojich pacientov ako celok v zmysle psycho – biologicko - sociálnej jednoty človeka. Historicky však postupne došlo znižovaním kompetencie k degradácii obvodných lekárov na dispečerov, ktorí mohli maximálne vypísať výmenný lístok k iným špecialistom. Nemohli sme ani len vypláchnuť ušný maz, či nebodaj zašiť drobnú ranu. Postupne sa znižovalo spoločenské aj ekonomické postavenie všeobecných lekárov. Výsledkom je takmer úplný nezáujem o túto prácu medzi mladými lekármi a po starnutí súčasných kolegov hrozí veľká kritická situácia, keď občan svojho všeobecného (obvodného) lekára proste nenájde.
Reforma primárnej starostlivosti má teda jasný zámer tejto hroziacej katastrofe zabrániť.
Je potrebné vrátiť prestíž všeobecného lekára na pôvodnú, veľmi vysokú úroveň tzv. rodinných lekárov (to neznamená, že chceme zaviesť rodinné lekárstvo). Je to možné iba podstatným zlepšením ekonomického a spoločenského postavenia všeobecných lekárov, rozšírením kompetencií, teda výkonov, ktoré všeobecný lekár bude môcť samostatne vykonávať.
Treba zásadne zlepšiť odmeňovanie všeobecných lekárov a zvýhodňovať tých, ktorí budú ochotní ísť pracovať na široký slovenský vidiek. Aj tam žijú občania tejto republiky, aj tam potrebujú všeobecných lekárov. Teda najprv musíme škaredú nevestu vyčačkať, aby bola zvodnejšia, aby mladí lekári mali záujem stať sa všeobecným lekárom. To sú práve tie rozšírené kompetencie. Až potom si môžeme dávať také ciele, že koľko percent pacientov má ísť k špecialistom. Predurčovať percentá je problematické aj pre zaužívané spoločenské zvyklosti a požiadavky občanov v SR. Naši pacienti by s bolesťami pravej obličky najradšej išli k pravostrannému urológovi, a s bolesťami ľavej obličky k ľavostrannému urológovi. Je dôležitá postupnosť krokov, ktoré však musíme vykonať súbežne:
1. zlepšiť odmeňovanie všeobecných lekárov, zvýhodniť prácu na vidieku
2. rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov, aby mohli vykonať čo najviac zdravotných výkonov čo najbližšie k bydlisku pacientov. (to zároveň odbremení aj ambulancie špecialistov, ktorí sa budú môcť venovať zložitejším prípadom).
3. zlepšiť nábor mladých lekárov a aj študentov medicíny, napr. štipendiami pre tých, ktorí sa rozhodnú ísť do odboru všeobecné lekárstvo pre dospelých a pre deti a dorast.
4. zabezpečiť podmienky na predaj a kúpu praxe, napr. bezúročnými úvermi, či dotáciou úverov pôžičky na kúpu praxe štátom, zdravotnými poisťovňami, alebo samosprávami.
5. vytvoriť sociálne podmienky (napr. byt) pre začínajúcich všeobecných lekárov, a to najmä na vidieku. Situácia je kritická, už je päť minút po dvanástej. V krátkom čase 3 - 5 rokov by sme potrebovali „vymeniť“ okolo 700 (!!!) všeobecných lekárov a v horizonte ďalších piatich rokov ďalších 700. Sú to obrovské počty a skutočne na Slovensku hrozí, že občania nebudú mať svojich všeobecných (obvodných) lekárov tak, ako dnes, ale o 20 - 30 km ďalej. Ak vôbec nejakého nájdu. Toto je reálna pravda, všetky ostatné otázky sú nepodstatné. Slovenskí všeobecní lekári vymierajú a nemá ich kto nahradiť.
V socializme sme mali základný obvodný systém podľa vzoru Sovietskeho zväzu (Semaškovov model), ktorý principiálne fungoval veľmi dobre. Mali sme tu obvodného lekára pre dospelých, pre deti, obvodného gynekológa a obvodného stomatológa. Dokázali vyriešiť viac ako 80% všetkých problémov svojich pacientov. Pozor, nehovoríme o 80% všetkých diagnóz, ale 80% problémov, nakoľko my sa pozeráme na svojich pacientov ako celok v zmysle psycho – biologicko - sociálnej jednoty človeka. Historicky však postupne došlo znižovaním kompetencie k degradácii obvodných lekárov na dispečerov, ktorí mohli maximálne vypísať výmenný lístok k iným špecialistom. Nemohli sme ani len vypláchnuť ušný maz, či nebodaj zašiť drobnú ranu. Postupne sa znižovalo spoločenské aj ekonomické postavenie všeobecných lekárov. Výsledkom je takmer úplný nezáujem o túto prácu medzi mladými lekármi a po starnutí súčasných kolegov hrozí veľká kritická situácia, keď občan svojho všeobecného (obvodného) lekára proste nenájde.
Reforma primárnej starostlivosti má teda jasný zámer tejto hroziacej katastrofe zabrániť.
Je potrebné vrátiť prestíž všeobecného lekára na pôvodnú, veľmi vysokú úroveň tzv. rodinných lekárov (to neznamená, že chceme zaviesť rodinné lekárstvo). Je to možné iba podstatným zlepšením ekonomického a spoločenského postavenia všeobecných lekárov, rozšírením kompetencií, teda výkonov, ktoré všeobecný lekár bude môcť samostatne vykonávať.
Treba zásadne zlepšiť odmeňovanie všeobecných lekárov a zvýhodňovať tých, ktorí budú ochotní ísť pracovať na široký slovenský vidiek. Aj tam žijú občania tejto republiky, aj tam potrebujú všeobecných lekárov. Teda najprv musíme škaredú nevestu vyčačkať, aby bola zvodnejšia, aby mladí lekári mali záujem stať sa všeobecným lekárom. To sú práve tie rozšírené kompetencie. Až potom si môžeme dávať také ciele, že koľko percent pacientov má ísť k špecialistom. Predurčovať percentá je problematické aj pre zaužívané spoločenské zvyklosti a požiadavky občanov v SR. Naši pacienti by s bolesťami pravej obličky najradšej išli k pravostrannému urológovi, a s bolesťami ľavej obličky k ľavostrannému urológovi. Je dôležitá postupnosť krokov, ktoré však musíme vykonať súbežne:
1. zlepšiť odmeňovanie všeobecných lekárov, zvýhodniť prácu na vidieku
2. rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov, aby mohli vykonať čo najviac zdravotných výkonov čo najbližšie k bydlisku pacientov. (to zároveň odbremení aj ambulancie špecialistov, ktorí sa budú môcť venovať zložitejším prípadom).
3. zlepšiť nábor mladých lekárov a aj študentov medicíny, napr. štipendiami pre tých, ktorí sa rozhodnú ísť do odboru všeobecné lekárstvo pre dospelých a pre deti a dorast.
4. zabezpečiť podmienky na predaj a kúpu praxe, napr. bezúročnými úvermi, či dotáciou úverov pôžičky na kúpu praxe štátom, zdravotnými poisťovňami, alebo samosprávami.
5. vytvoriť sociálne podmienky (napr. byt) pre začínajúcich všeobecných lekárov, a to najmä na vidieku. Situácia je kritická, už je päť minút po dvanástej. V krátkom čase 3 - 5 rokov by sme potrebovali „vymeniť“ okolo 700 (!!!) všeobecných lekárov a v horizonte ďalších piatich rokov ďalších 700. Sú to obrovské počty a skutočne na Slovensku hrozí, že občania nebudú mať svojich všeobecných (obvodných) lekárov tak, ako dnes, ale o 20 - 30 km ďalej. Ak vôbec nejakého nájdu. Toto je reálna pravda, všetky ostatné otázky sú nepodstatné. Slovenskí všeobecní lekári vymierajú a nemá ich kto nahradiť.