Prof. MUDr. Ján Gajdošík, PhD, všeobecný lekár pre dospelých Nové Zámky

1. Boli ste do odštátnenia ambulancie nútený, alebo ste sa rozhodli dobrovoľne? Rozhodnutie o odštátnení bolo podmienené (postupne a krvopotne vybojovanou) úpravou legislatívy. Naše odchody z bývalých okresných ústavov národného zdravia boli často vnímané ako forma „zrady“ na doterajšom socialistickom prístupe riadenia, stávali sme sa až „triednymi“ nepriateľmi. Odchody nám dávali skutočne „pocítiť“ administratívni pracovníci okresných ústavov s dostatočnou chuťou. Podobné pohľady pretrvávali pomerne dlhú dobu i v administratíve riadiacich orgánov zdravotníctva.
2. Aké ste mali predstavy o práci "vo svojom" ? Predstavy boli minimálne, skôr ojedinelé informácie zo zahraničia. Dá sa parafrázovať vyjadrenie známej osobnosti – rozhodne lepšie ako socializmus a okresné ústavy národného zdravia, ale horšie ako sme si to v súkromnej praxi predstavovali.

3. Čo sa ukázalo ako plusy a čo ako mínusy privatizácie?
Plusom bola možnosť preukázať schopnosti riadiť si vlastnú prax.  Pochopiteľne nie pre každého z lekárov primárnej starostlivosti bola myšlienka privátnej praxe rovnako príťažlivá. Čas ukázal a potvrdil správnosť rozhodnutia. Istým negatívom pre kolegov, ktorí si navykli na systém riadenia formou príkazov, nariadení, v  bývalých OUNZ chýbalo riadenie, časom sa so situáciou zdarne vyrovnávame. Skutočnosťou zostáva, že prechodom na iný nesocialistický model poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zmenili vzťahy s pacientmi, interkolegiálne vzťahy, rozpadli sa direktívne riadiace štruktúry typu okresných odborníkov, riaditeľov polikliník, a pod., teda stratil sa direktívny systém riadenia, úcta delegovaná riadiacim postavením. Systém riadenia zdravotníctva nebol nahradený vhodnou demokratickou alternatívou – prakticky v celej spoločnosti pretrváva neúcta k vzdelaniu, odbornosti, v niektorých prípadoch i ku kvalite práce. 4. Keby ste vedeli všetko, čo viete dnes, išli by ste do toho znovu?  Určite áno, ale s istotou koncepčných riešení. V zdravotníctve ako takom je nevyhnutné prijať koncepciu zdravotnej a sociálnej politiky konsenzom naprieč politickým spektrom. Nikto nespochybňuje riešenia podľa politickej orientácie,  ale rozhodne by mali prestať politickým rozhodnutím podmienené zásadné obraty v smerovaní o 180 stupňov,  plošné personálne rošády, ktoré zneisťujú i tak už rozkolísanú odbornú i laickú verejnosť. Úspech transformácie podmieňuje komunikácia, diskusia, akceptovanie kvalifikovaného názoru odbornej verejnosti, konsenzus, poučenie populácie. Nevyhnutné sú jednoznačné vyjadrenia riadiacich štruktúr o koncepcii postavenej na nezastupiteľnom mieste VAS v duchu odporúčaní WHO, vývoja v EU, o vzájomne sa doplňujúcich úlohách VAS, ŠAS,  nemocníc. Nutnosťou je podporiť trend efektívnymi zákonnými ustanoveniami a vykonávajúcimi predpismi, zmenami vo vzdelávaní vrátane cieleného budovania plnej dôvery v zdravotníctvo v očiach laickej verejnosti. V systéme zdravotnej starostlivosti potom spoločenskou zmluvou znovu určiť rozdelenie kompetencií lekárskeho stavu – stavovské funkcie lekárska komora, neinštitucionálne formy vzdelávania, guide line a pod. odborné spoločnosti, profesijné záujmy privátnej sféry profesijnými organizáciami – dnes ASL SR, združenie zmluvných lekárov. Bazálnym predpokladom je zabezpečiť rovnocenné postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri rokovaniach z MZ SR, ZP, orgánmi štátnej správy. Optimálnym riešením by bol vznik Združenia zmluvných lekárov.